100. výročie narodenia Štefana Hozu
- speváka, libretistu, dramaturga ...

V roku 2006 si pripomíname sté výročie narodenia nášho rodáka Štefana Hozu, jedinečnej a všestrannej osobnosti na poli hudby a literatúry, ktorý svojím umeleckým pôsobením pomáhal kriesiť a rozvíjať kultúrne tradície národa. Za nevšedný talent a neobmedzenú kreativitu ako operný, operetný a koncertný spevák získal popredné miesto medzi osobnosťami hudobného divadla na Slovensku.

Štefan Hoza sa narodil 20. októbra 1906 v Smižanoch v rodine železničiara. Po ľudovej a meštianskej škole študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, siedmu triedu gymnázia navštevoval v Levoči, kde sa prihlásil do malého seminára spišského biskupstva. Roku 1925 maturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde začiatkom roku 1926 prerušil teologické štúdium. Bol učiteľom v  Cíferi a v Bratislave a popri pedagogickej práci účinkoval v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Súčasne študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V štúdiu spevu pokračoval v Prahe, v  Miláne a vo Viedni.

Ako uvádza PhDr. Kret, CSc.: "Štefan Hoza bol nielen talentovaný a žiadaný, bol v mnohom aj prvý: bol prvým slovenským spevákom, ktorý si podmanil náročné pražské publikum, bol prvým prekladateľom zahraničných operných libriet a prvým autorom libriet slovenských opier, kam patrí aj Suchoňova Krútňava a  Cikkerov Juro Jánošík, bol prvým slovenským dramaturgom opery Slovenského národného divadla. A bol prvým slovenským spevákom, ktorý prekročil uzavreté hranice svojej profesie a zapísal sa medzi umelcov aj ako prozaik, hudobný historik a publicista."

Každý, kto prečítal dvojdielnu knihu spomienok Štefana Hozu "Ja svoje srdce dám...", vie čo ho to stálo námahy, úsilia a trpezlivosti, kým sa vypracoval na osobnosť v Slovenskom národnom divadle, v ktorom pôsobil plných tridsať rokov. "Ja svoje srdce dám..." je ária v  Lehárovej operete Zem úsmevov, kde ako hosť v hlavnej úlohe si svojím excelentným spevom otvoril cestu do pražskej Modernej operety. Stalo sa tak v tridsiatych rokoch na začiatku jeho speváckej éry. Počas svojho pôsobenia stvárnil 25 klasických operetných a vyše 70 operných postáv. V tomto čase patril do silnej generácie slovenských operných spevákov.

Vždy sa rád vracal do svojho rodiska, kde nachádzal nielen oporu, ale aj čerpal silu a hľadal inšpiráciu do ďalšej práce. Starší Smižančania poznali slávneho rodáka osobne, nie raz ich potešil svojím spevom na horuši v kostole, mladší si ho pripomínajú zo spomienok svojich rodičov. Štefan Hoza bol človek, ktorý rozdával krásu a radosť, pohodu a nadšenie mnohým, nielen návštevníkom hudobného divadla.

"Človek sa nikdy nemá vzdať predstáv o šťastí, ale žiť prítomnosti a tešiť sa na budúcnosť." Múdre slová rodáka, ktorého meno si budeme pripomínať na kultúrnych a spoločenských podujatiach počas celého roka.

Ing. Michal Kotrady    
starosta obce       


100. výročie narodenia Štefana Hozu

sme v Smižanoch oslávili najmä slávnostnou akadémiou dňa 21. októbra. Akadémiu hodnotím iba v superlatívoch! Je to aj umelecký zážitok, aj primeraná úcta vzácnemu človeku - veľkému Smižančanovi. Lenže: Hoza presahoval rámec Smižian, bol umelcom Slovenska, spevákom Slovákov i Čechov, polyhistorom v kultúre... Preto si zaslúžil pri storočnici oslavy celoštátne, a aj keby nemali celoslovenský rozmer v politickom, tak určite by ho museli mať v celoslovenskom umeleckom kontexte. Ale nedostalo sa mu spomienky v žiadnych médiách (s výnimkou Smižianskeho hlásnika a Kretovho článku v odbornom periodiku Slovenské divadlo).

Scenár osláv navrhol Anton Kret a režijne ho mimoriadne úspešne realizovala Mária Kopecká. Hoci mal program až 24 bodov, nijako nebol nudný, naopak, držal nás v napätí, keď sme so záujmom sledovali vystúpenia umelcov rôznych žánrov so zameraním na Hozovo dielo. Nesporným prínosom "našich" smižianskych interpretov bol viditeľný vplyv ZUŠ. Kým donedávna smižiansku kultúru prezentovali hlavne folklórne súbory, dnes ich na dobrej úrovni doplňovali pedagógovia a žiaci Základnej umeleckej školy Dezidera Štraucha. (Účinkovali v ôsmich z 24 samostatných čísel.) Žiada sa podotknúť, že z "neškolských" vystúpení nás zaujali spevácke sóla nadaných zástupcov smižianskeho umeleckého študentstva Veroniky Kotradyovej a Andreja Kuľbagu, no a vstupy skupiny Smižančanka, hudba Romana Barabasa. Vyvrcholením bolo vystúpenie umelcov Slovenského národného divadla Bratislava - Klaudie Račičovej-Dernerovej a Jána Babjaka, ktorí nám zaspievali árie z opier Tosca, Traviata a Krútňava, no najmä známu pieseň "Ja svoje srdce dám" z operety Zem úsmevov, s ktorou veľké úspechy zožal Štefan Hoza v Prahe. Obecenstvo si potleskom vyžiadalo opakovanie tejto piesne. V Kretovom hodnotení majstra Hozu ma zaujalo doteraz nespomínané zaostrenie na duchovno v jeho živote a diele. Jeho činnosť a tvorba vychádzala z jeho viery, z jeho orientácie na duchovné hodnoty. Kret jasne vyzdvihol zaujatosť komunistickej vlády voči Hozovi pre jeho náboženské presvedčenie, ktoré ho v rokoch 1946-1968 chcelo a čiastočne aj odstavilo na vedľajšiu koľaj, aby uprednostnilo komunizmu "verných". Iba vďaka tomu, že jeho umelecké dielo už bolo známe takmer v celej Európe, sa udržal, isteže aj ako scenárista popredných slovenských operných tvorcov Suchoňa a Cikkera, v kultúrnom dianí Slovenska, aj keď nie na výslní, kam nesporne patril.

Na slávnostnej akadémii starosta Ing. Michal Kotrady vyhlásil, že obec Smižany pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Hozu zaviedla "Cenu Štefana Hozu", a práve dnes ju po prvý raz pridelila naraz hneď dvom mužom, ktorí sa pričinili o rozvoj duchovných hodnôt v Smižanoch. Prvým je Dr. Ing. Dezider Eugen Slavoj Štrauch, ktorému sa cena udeľuje za rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt a za podporu umeleckého vzdelávania mládeže. Keďže kandidát na cenu nemohol byť na slávnosti prítomný, prevzal si cenu pár dní predtým a to pri príležitosti svojej návštevy v Základnej umeleckej škole Dezidera Štraucha. Smižany sú mu vďačné za stavbu ZUŠ. (Táto informácia zožala u publika veľký potlesk.) Druhým dezignovaným nositeľom Ceny Štefana Hozu  bol Dr. Anton Kret, CSc. Vyznamenanie sa mu udelilo za jeho celoživotný príspevok k rozvoju kultúry v oblasti divadelnej a literárnej na Slovensku a zvlášť v Smižanoch a za jeho pomoc pri mnohých kultúrnych podujatiach v obci. Kret sa poďakoval krátkym veršom: "Nevyrval som blesk oblakom, ani žezlo tyranom, no chcem aspoň zostať verný svojim rodným Smižanom!" ... a zožal veľký aplauz.

Smižany sú veľká obec a majú aj svojich veľkých ľudí. Jedného z nich sme si pripomenuli oslavou jeho storočnice a vďaka tomu, že sa pri tejto príležitosti zišli a aj pripomenuli všetky duchovné a umelecké aktivity Štefana Hozu, môžeme si tak my, ako aj ostatný svet obnoviť svoju hrdosť na činy rodákov, príslušníkov národa a vlasti. Aj preto to boli oslavy na mieste a aj na tomu primeranej, podľa mňa veľmi slušnej úrovni.

Ing. Ladislav Vrana      


Poznámka po oslavách

Tie dníčky okolo 20. októbra, dňa narodenia Štefana Hozu, sa intenzívne venovali pamiatke nášho vzácneho rodáka a jeho storočnici, ale preverili aj celú smižiansku intelektuálnu sféru. Uskutočneniu osláv sa venovala veľká pozornosť a bolo to aj vidno. Dlhodobá systematická príprava programov zo strany inštitúcií obce, harmonizácia spolupráce zastupiteľských, kultúrnych a školských zariadení v obci (a v prípade výstavy o Hozovi aj v okrese), citlivý výber účinkujúcich a medzi nimi aj významných umeleckých osobností Klaudie Dernerovej a Jána Babjaka zo SND, no a napokon aj vzácnych hostí z hozovskej strany, to všetko významnou mierou prispelo k dôstojnému pripomenutiu si veľkého sviatku. Výstava s prierezom života a diela Štefana Hozu pripravená pod dozorom a s aktívnym prispením múzejníčky doktorky Kiczkovej hneď v prvý deň osláv významne naznačila prítomnosť aj odbornej, nie iba citovej stránky podujatia, a rovnako intenzívna práca na príprave a zrežírovaní celého hlavného programu osláv zo strany pani Márie Kopeckej, ako aj dobre pripravené a primeranou znalosťou veci sa vyznačujúce vstupy starostu Smižian Ing. Michala Kotradyho, celebrujúceho všetky podujatia, to všetko dodalo oslavám aj slávnostný, ale aj obec dobre propagujúci charakter osláv. Prítomnosť dcéry a vnučiek a takmer všetkých žijúcich blízkych príbuzných Štefana Hozu podčiarkla emotívnu silu rozpomienky a chýbal tu už iba niekto taký, ako je minister kultúry alebo iný významnejší predstaviteľ vlády alebo parlamentu, aby sa z lokálnych osláv stal národný, celoštátny sviatok, akým oslavy storočnice jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej hudobne kultúry v skutočnosti boli. Čo však autora tohto príspevku mrzí najviac, je absencia ústrednej odbornej ustanovizne - Divadelného ústavu z Bratislavy; kým pred desiatimi rokmi práve on sa postaral o odbornú konferenciu znamenajúcu podstatnú zmenu názoru na veľkosť a význam Hozovho diela, dnes sa táto inštitúcia prihlásila k oslavám iba zvolaním akéhosi málo osobného pripomenutia sviatku, aj to bez akejkoľvek propagácie, na vlastnej pôde v Bratislave.

A tak teda aj bez účasti odborných kruhov a akéhokoľvek záujmu tlače vyznelo pripomenutie si života a diela Štefana Hozu - aspoň pre Smižančanov - ako predovšetkým zhrnutie veľkých hudobných, literárnych a publicistických počinov umelca. Ale je nám trošku smutno: kým vo verejnom a politickom živote sa na plné ústa hovorí o globalizácii akéhokoľvek konania a smerovania ľudstva, niekdajšia veľkosť a širokospektrálnosť významnej osobnosti Slovenska, a nielen Slovenska, sa už stihne pripomenúť iba v jeho rodnej obci. Okres, kraj, štát a odborníci už s tým nemajú takmer nič spoločné. Ako keby ani netušili, za čo všetko Hozovi ďakuje nielen slovenská opera a hudba, ale aj celá naša kultúra.

Anton Kret      


Najvyššie štátne vyznamenanie Štefanovi Hozovi

V januári 2007 vyznamenal prezident SR Ivan Gašparovič pri príležitosti 14. výročia vzniku SR 18 osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. Ocenení si prevzali najvyššie štátne vyznamenania v Sieni Ústavy SR na Bratislavskom hrade.

Prezident udelil Pribinov kríž I. triedy in memoriam dlhoročnému sólistovi Slovenského národného divadla a libretistovi Štefanovi Hozovi. Jeho vyznamenanie prevzala dcéra Tatjana Sekáčová.

Na výzvu kancelárie ministra školstva návrh na udelenie štátneho vyznamenania nášmu rodákovi za Obec Smižany, za Školský úrad v Smižanoch a za Miestny odbor Matice slovenskej predložila PaedDr. Viera Skoumalová, pracovníčka školského úradu, ktorá je členkou poradného zboru pre regionálne školstvo Ministerstva školstva SR.


Vernisáž výstavy "Štefan Hoza, náš rodák"
v Národopisnom múzeu - 20. 10. 2006



Kladenie kvetov pri pamätnej tabuli Š. Hozu a slávnostná akadémia
v kultúrnom dome - 21. 10. 2006



Slávnostná sv. omša a II. festivalový koncert zborových spevov
v kostole Povýšenia sv. Kríža - 22. 10. 2006
   



"Štefan Hoza, náš rodák" - výstava
v Národopisnom múzeu v Smižanoch